Od posledného fotoreportu: Nízkotatranskí čertíci I. som na hrebeni Nízkych Tatier strávil tri víkendy. Tento rok som sa tam nestíhal viackrát dostať , aj keď som to plánoval. Rád sa vraciam na túto lokalitu a prítomnosť čertíkov si stále užívam .
Prvý víkend ( koncom júna ) sme tam šli traja, Honzo , Dávid a ja. Na víkend bola veľmi dobrá predpoveď počasia, malo byť zamračené s občasným dažďom. Na fotenie je to super, keďže nie je ostré svetlo a dá sa fotiť aj celý deň. Ale už cestou Demänovskou dolinou sme videli nízku oblačnosť ktorá zakrývala celý hrebeň, približne od tých 1500m.n.m. Podmienky sa na horách stále menia, tak neváhame a ideme hore. Pribalili sme si do batohu viac vecí do dažďa a rozhodli sa prespať na horskej chate kvôli počasiu. Okolo 14:00 sme boli hore, najprv sme sa šli ubytovať a hneď na to vyrážame po hrebeni smerom k sedlu Poľany. Bola dosť hustá hmla, respektíve oblačnosť. Cestou sme nestretli žiadnych turistov, čiže bol veľký predpoklad, že kamzíky sa už budú pásť hore na hrebeni. Po asi hodine šľapania som zahliadol jedného pasúceho kamzíka, vybaľujeme techniku a skúšame v tej hmle niečo nafotiť .. Mal som so sebou len 400-vku, škoda že som nevzal 70-200mm, lebo čím bližšie je objekt tým sú lepšie výsledky pri fotení v takých podmienkach. Nakoniec sme si povedali, že skúsime zachytiť túto hmlistú a daždivú atmosféru, veď predsa sa s počasím nedá bojovať. Počasie sa až do príchodu noci nezmenilo a tak sa vraciame na chatu a dúfame, že ráno bude lepšie. No chatár nás veľmi nepotešil keď nám hovoril, že také počasie je tu už posledný týždeň.
Ráno vstávame, a znova je vonku hmla. Kamzíky sa bezstarostne pásli a my sme skúšali znova vyťažiť čo to dá z daných podmienok. S pribúdajúcim časom sa pohyb ľudí na hrebeni zvýšil. Kamzíky sa stiahli nižšie z dosahu ľudí. Okolo 9:00, sa cestou späť k chate začala trhať hmla, ale v tú chvíľu tam zasa neboli kamzíky. Jedného ležiaceho som uvidel pod hrebeňom, tak som spravil pár fotiek a pokračoval ďalej. Každý víkend v horách je iný a aj tento hmlistý a daždivý som si celkom užil.
Druhý víkend ( v strede augusta ) som sa vydal do Nízkych tatier neplánovane, kamarát mal pokazené auto a nastupoval ku mne do práce, tak som šiel po neho na SK a túto cestu využil na foto-expedíciu. Išiel som na blind, tak beriem so sebou všetky potrebné veci, či už na spanie, alebo oblečenie do batohu. Poobede som vyšiel hore, prešiel celý hrebeň, ale letná sezóna bola v plnom prúde a zástupy turistov vyplašili všetko živé. Kamzíky boli dole na úrovni kosodreviny, ďaleko od ľudí. Ani na večer, keď sa všetko ukľudnilo, sa kamzíky neukázali. Ráno vstávam ešte za tmy, ( spal som neďaleko Chopku ) a pomaly šiel na západ po hrebeni. Slnko už vychádzalo, ale kamzíkov nebolo zatiaľ vidieť. Bol som pomaly v sedle Poľany a v diaľke vidím pasúcu sa bielu bodku – “Beľuška “! Rýchlo sa presúvam k nej, kým ešte nie je ostré svetlo. Nafotil som pár fotiek, keď zrazu jedna kamzica zafučala a celá črieda utiekla na druhú stranu hrebeňa. Pozerám, a za mnou bol nejaký voľne pobehujúci pes. Upozornil som majiteľov, že tam musia mať psa na vôdzke, tak nakoniec ešte ma aj okričali, že ten pes je vychovaný a nikomu neublíži. Nechápem takých turistov, čo si myslia, že im patrí celý svet. Aj keď za tento víkend som mal možnosť z blízka pozorovať kamzíky len asi 15minút, odchádzam dole spokojný a oddýchnutý 🙂
Tretí víkend ( koncom novembra ) prebiehala kamzičia ruja a plánovali sme tam ísť v zostave Ja, Honzo a Dávid. Ale nakoniec Honzovi niečo do toho prišlo a Dávidovi sa samému z Čiech nechcelo cestovať, tak idem tam sám, aj keď to vyzeralo, že by sa mohol pridať Peter 🙂 Ale počasie cez víkend malo byť mrazivé ( predpoveď -13°C v noci ) tak nikomu sa veľmi nechcelo ísť hore spať. Chaty kvôli korone mali ubytovanie zatvorené a predávali len cez okienka na terase. Mňa to neodradilo, nabalil som si teplé veci do batohu tak, že ani mi neostalo miesto na 400-vku, a hore som bral len 70-200mm a 300-vku objektív. Vyviezol som sa lanovkou na Chopok, na Kamennej chate si kúpil 2 čaje s rumom ktoré som nalial do termosky, a tak mohla fotoexpedícia začať. Postupoval som pomaly hrebeňom – západným smerom. Bolo niečo okolo -10°C a všade námraza a sneh . Pohybové znaky od kamzíkov tam nebolo vidieť, sem tam nejaká stopa od hľadajúcich samcoch. Pri západe slnka som natrafil na jedného mladého samca, ako si vyhrabával trávu spod snehu. Netrvalo to dlho, pribehol starý samec a odohnal mladého za hrebeň.
Nevadí. Postupoval som až do sedla Poľany, tam som sa otočil a šiel smerom späť k Chopku. V polceste som natrafil na malú skupinku kamzíc s mladými, ktorú si obháňal jeden samec. Aj keď bolo hodinu po západe slnka, skúšal som niečo nafotiť. Bolo zaujímavé, že aj keď bola tma, tak od snehu sa odrážalo zbytkové svetlo a dalo sa ako tak fotiť. Týmto vznikla nočná séria fotiek, také fotky som zatiaľ ešte nemal, tak ma to dosť potešilo. S kamzíkmi som tam ostal do úplnej tmy. Chcem sa ešte poďakovať personálu nemenovanej chaty, že ma nechali prespať vo vnútri, aj keď som bol dobre pripravený na spánok vonku 🙂 Radšej neuvádzam kde to bolo, aby z toho nemali problémy a oni určite budú vedieť o koho sa jedná.. Díky ešte raz 😉
Ráno vstávam za tmy ( okolo 5:00 ) a s čelovkou na hlave sa presúvam na miesto, kde som v noci fotil kamzíkov. Ale kamzíky tam už neboli. V to ráno bol epický východ slnka, len hlavní aktéri chýbali. Prikladám pár fotiek z mobilu, nechcel som sa zdržiavať fotením zrkadlovkou, prekladať objektívy. Chcel som nájsť kamzíkov, kým bolo také svetlo, ale na hreben,i ani v okolí som nevidel žiadnych.
Došiel som do sedla Poľany a slnko už bolo dosť vysoko. Skúsil som ísť po chodníku dole, či niekde v kosodrevine na nich nenatrafím. Ale ani tam neboli, akurát v nižších polohách bol chodník celý zľadovatený, tak som sa šmýkal asi 3 hodiny až k autu 🙂
Tento rok to bola asi už posledná návšteva čertíkov. Teším sa na ďalšie stretnutia a pozorovania týchto slovenských pokladov hôr…
Prvá časť:
Použitá technika:
- Nikon Z6
- Nikon AF-S 400mm F/2.8E FL
- Nikon AF-S 300mm F/4D
- Tamron 70-200mm F/2.8 G2
Celkovo 2,901 zobrazení, z toho dnes 2 !
Moc pěkný povídání…a pěkné fotky- zejména ty podvečerní + kamzíci v té “zimní” kráse 🙂
Diky moc Jirko , taky ty podvecerne se mi libi najvic 🙂 byl to fakt zazitek 😉