Článok o mojom prvom, skutočne blízkom stretnutí, s kuvičkom vrabčím.
O tejto našej, ale aj európskej najmenšej sovičke u nás v Javorníkoch som veľmi dobre vedel, no dostať sa k nej, tak povediac,na dostrel s mojou fotografickou technikou nevedel. Je veľká asi ako hýľ obyčajný a preto objaviť ju v lese je skoro nemožné. Na jar som pochodil všetky opustené diery po ďaťľovitých, ale kuvička som nikde neobjavil, hoci podľa typických hlasových prejavov som vedel, že ho tam mám. K prvému stretnutiu a samozrejme aj fotografiám mi dopomohla náhoda. Bol podvečer po daždi a ja som sa vybral obzrieť nejakého srnca. Kráčam obozretne chodníkom, keď zrazu z kríka predo mnou vyletel malý vtáčik a sadol oproti na javor. Nechcel som veriť vlastným očiam. Bolo to mláďa kuvička vrabčieho. Sovičku, za ktorou chodím, takmer dva roky, je zrazu pár metrov odo mňa. Celý vzrušený, aj keď viem, že nie je až tak plachý, som začal exponovať a fotografovať. Zopár záberov sa podarilo, za čo som bol nesmierne šťastný. Už teraz sa nesmierne teším na október, kedy by som sa chcel pokúsiť privábiť a dostať pred objektív aj jeho rodičov. A tak niekedy úplná náhoda nám umožní dostať sa k vytúženým fotografiám a nezabudnuteľným zážitkom.
Fotogaléria:
Použitá technika:
- Canon 6D
- Canon 300mm F/2,8 + extender 1,4 III
Celkovo 1,433 zobrazení, z toho dnes 2 !
Super , pekny mlady kuvicok 😉
Fotografie sú pekné,ale na foto je dospelý kuvičok.