Západné Tatry – Račková dolina

V tomto blogu Vám priblížim ďalšiu nádhernú dolinu v liptovskej časti ZT (Západných Tatier).

Račkova dolina je turisticky pomerne významná. Je dlhá viac ako 5 kilometrov. A jej susednou dolinou je Jamnická dolina. Tieto dve doliny rozdeľuje hrebeň Otrhance. Najvyšší vrchol je Jakubina. V strednej časti doliny pri rázcestí pod Klinom ústi do nej jej bočná časť Gáborova dolina, ktorou vedie zelená turistická značka. Celou dolinou z Nižnej lúky až po Račkovo sedlo je žltá turistická značka.

Hornú časť doliny často nazývanú Račkov zadok, obklopujú strmé svahy Klina, Jakubinej a jej záver je tvorený kotlom s Račkovými plesami. Z Račkovho sedla je možné odbočiť na Klin alebo Hrubý vrch. Dosť bolo zemepisu, poďme k podstate tohto blogu.

V doline nájdeme všetky veľké šelmi. No najjednoduchšie je spozorovať medveďa hnedého (Ursus arctos). Tak ako tomu bolo aj minulý rok, keď som ako pracovník a člen LS vykonával protipožiarnu hliadku a kontrolu pohybu turistov v 3. stupni ochrany prírody mimo turistických chodníkov. Kedže turistické chodníky sú do 15.6. uzatvorené, kvôli ochrane tatranskej prírody. Všetci dobre vieme že nie každý to rešpektuje a dodržuje. Bol jún, čas medvedej ruje a veľmi skoré ráno. Stúpame z Prostredného smerom pod Klin ku kolibe. Celou cestou sme nevideli vôbec nič. Keď sme dorazili ku kolibke pod Klinom dali sme si krátku pauzu a pokračovali sme ďalej. Po asi 150 metroch priateľka zbadala pohyb na neveľkej, strmej horskej lúčke. Bola tam zadychčaná medvedica. Rýchlo sme vybrali fotoaparáty a začali cvakať. po pár sekundách som si všimol že s pravej strany sa vynoril samec. Bol podstatne väčší a tmavší ako ona.

Vzdialenosť ani svetlo nebolo vôbec také, aké si fotograf divokej prírody predstavuje. Ale vysokohorská fotografia sa moc naaranžovať nedá. Tam hore všetko aranžuje príroda sama. Fotky sú dokumentačné.

Všetko to trvalo asi 5 minút. Následne sa stratili v hustom poraste kosodreviny. Bol to úžasný zážitok na celý život. Pobrali sme sa ďalej, prekonali sme malý vodopád pod Klinom a následne sa nám otvorila nádherná scenéria zadnej časti doliny. Plesá sú na dosah, hovorím si v duchu. Stojíme a kontrólujeme svahy pod Klinom a Jakubinou. Zrazu asi 50m nad chodníkom zbadáme kamzíka. Bol to samec, ktorý tam bol sám a užíval si prvé ranné lúče slnka.

Kamzíky v tejto časti niesu tak krotké ako napríklad v Nízkych Tatrách. Tu si ešte stále držia odstup od ľudí a v prípade, že sa dostanete moc blízko tak začujete ich varovný zvuk. Je neuveriteľné ako sa tieto “terén kozy” pohybujú v tak náročnom teréne.

Pár fotiek a pokračovali sme ďalej, keďže náš cieľ boli plesá. Pri plesách sme si oddýchli a pobrali sme sa späť dolu dolinou. No cestu nám skrížil ten istý kamzík, ktorého sme pozorovali ráno. Teraz už bolo svetla dosť a tak sme sa priblížili. Kamzík si nás všimol a vykukol spoza kosodreviny a vydal sýýýkavý zvuk ako varovanie. a vtedy vznikla táto fotka, ktorá bola aj tou poslednou. Spokojní sme sa vracali domov.

Celkovo 3,244 zobrazení, z toho dnes 2 !