Viedeň – cintoríny plné života

Kde nie sú ľudia, tam prekvitá život. V prírode je to pekne vidieť na Viedenských cintorínoch. Najväčší Viedenský cintorín je Zentralfriedhof. Zentralfriedhof má rozlohu dva a pol milióna metrov štvorcových a je druhým najväčším cintorínom v Európe a posledným miestom odpočinku 3 miliónov ľudí. V areáli cintorína, vzhľadom na jeho veľkosť premáva autobusová linka 106, ktorá má na trase 22 zastávok. Tento cintorín nie je známy len kvôli osobnostiam, ktoré tam odpočívajú v pokoji, napr. Beethoven a mnoho ďalších ale Zentralfriedhof je aj vyhľadávaná lokalita medzi fotografmi živej prírody a milovníkmi prírody. Najznámejší obyvatelia cintorína sú škrečky – škrečok poľný , chrček roľný ( lat. Cricetus cricetus ) za ktorými tam jazdia ľudia z celej Európy.

Škrečok patrí medzi kriticky ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. Všade, kde bol vykonaný prieskum boli zistené straty početnosti a jeho areál rozšírenia sa stáva nesúvislý. Hrozí, že za týchto podmienok do 30 rokov škrečok poľný vyhynie. V Rakúsku, za veľkej podpory a ochrane škrečkov, sa skrečkom ako tak darí na cintorínoch a v parkoch, kde ich presídľujú z ohrozených oblastí . Na cintorínoch tak môžeme vidieť – škrečok poľný , syseľ pasienkový , veverica hrdzavá , zajac poľný , srnec lesný a mnoho ďalších zvierat a vtákov ..

Ja tieto lokality navštevujem len sporadicky a hlavne kvôli škrečkom. Mám to po ceste do roboty, a ak mi výjde čas, tak sa rád zastavím pozrieť tieto milé stvorenia 🙂 Pri mojej poslednej návšteve 7.11, som ani len nedúfal že ich uvidím, lebo od októbra do marca škrečky  hybernujú. Počas tohto obdobia sa každých päť, alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob.

Ale bol som vo Viedni , tak som išiel na cintorín, skontrolovať diery-nory a pozrieť, ako to tam vyzerá. Po príchode na miesto som videl veľa dier a chodníčkov od škrečkov. Diery už ale boli zafúkané padnutým lístím, tak som vedel že už spia . Pri odchode mi zazvonil telefón , volal mi kamarát že ide do Viedne a či sa nenachádzam niekde poblízku . Taká náhoda , dohodli sme stretnutie, ale mal prísť až o hodinu. Bolo pekné slnečné počasie, tak som si sadol na lavičku a vychutnával posledné teplejšie lúče slnka pred príchodom zimy . Po polhodine zbadám v diaľke ako niečo beží medzi hrobmi, neverím vlastným očiam – škrečok . Rýchlo som sa týmto smerom vydal, ale niekde mi tam zmizol . Po pár minútach ide naspäť , paráda .

Len z diaľky sledujem jeho trasu , nosil si oriešky z liesky tureckej do svojej nory . Vybaľujem foto-techniku a ľahám pod strom, odkiaľ si nosil oriešky 🙂 Netrvá dlho a už si plnil svoje vačky. 🙂 Na zemi bolo veľa padnutého lístia, škrečok sa tam hlavou prehraboval, tak ani poriadna fotka nevznikla.

Volím inú taktiku a presúvam sa na miesto, kde sa vracia naspäť k nore. Išlo mu to celkom rýchlo , jedna otočka trvala asi 10 minút , tak využívam to, a nacvakám pár fotiek 🙂

Zaujímavé bolo, že to bol jediný škrečok, ktorý nespal 🙂 Spravil mi celkom radosť 😉 Dúfam, že škrečkom sa tam bude aj naďalej dariť a teším sa znova na jar a nové stretnutia s nimi 🙂

---

---

Použitá technika:

• Nikon D750
• Nikon Z6
• Nikon AF-S 300mm F/4D
• Nikon AF-S 400mm F/2.8E FL
• Tamron 70-200mm F/2.8 G2

---

Celkovo 3,609 zobrazení, z toho dnes 2 !