Letný srnec – fotoreport

Srnce ma vždy fascinovali a boli pre mňa od začiatku obľúbeným objektom na fotenie. Dokonca boli časy, keď som prakticky nefotil nič iné. V priebehu rokov som školu postupne vymenil za prácu a čas, ktorý môžem venovať svojmu koníčku v súčasnosti, sa výrazne zredukoval. Stretnutia so srncami sú zrazu zriedkavejšie, no o to vzácnejšie.

Na jar minulého roku som sa v rámci psychohygieny vybral na jedno nové miesto. Nikdy predtým som tam neevidoval výraznú aktivitu zveri — lokalita sa totiž nachádza blízko cesty prvej triedy. Zaujala ma však – na naše pomery pomerne netypickým – prostredím, lebo nejde o pole ani pravidelne kosenú lúku. Agátová mladina sa postupne rozširuje z neďalekého lesa, na otvorenejších plochách rastú trávy a nízke malinčie. 

Začal som postupne prechádzať okraje agátových hájikov, až som konečne našiel to, čo som hľadal — hrabanisko od srnca, ktorým signalizoval ostatným, že toto územie je obsadené. Bola to však dobrá správa aj pre mňa. 

Aby som lepšie spoznal miestneho srnca a zistil, ktoré miesta v rámci svojho teritória používa najradšej, osadil som do okolia niekoľko fotopascí. Bol to trochu oriešok, pretože tam, kde bolo srnčiu aktivitu poznať najviac, sa nenachádzali žiadne hrubšie stromy. S niektorými fotopascami som preto musel improvizovať a umiestnil som ich aj na veľmi tenké agáty. Aby som predišiel množstvu planých poplachov spôsobených pohybom kríčkov vo vetre, zviazal som dva tenké kmene dokopy a upevnil na ne fotopascu.

Keď som sa po niekoľkých týždňoch vrátil, mal som prvé poznatky o miestnej populácii. Podľa záberov z fotopascí ovládal takmer celé územie jeden silnejší srnec a len občas sa objavili aj mladšie a slabšie jedince.

Aby som mal pred prichádzajúcou srnčou rujou, čo najviac informácií, presunul som fotopasce aj do širšieho okolia a na miesta, kde by sa potenciálne dalo dobre sedieť s fotoaparátom. Vďaka tomu som našiel aj miesto pri neďalekom potôčiku, kadiaľ zvykla zver prechádzať. Túto trasu používal aj „môj“ srnec. 

Keď konečne prišiel deň, keď som sa rozhodol počkať na srnca s teleobjektívom, jemne mrholilo. Ešte po tme som sa priblížil k agátovému lesíku, v ktorom bola aktivita srnca najvyššia. Dúfal som, že práve v tých miestach by sa mohol ukázať. Na moje prekvapenie sa mi moje želanie splnilo (pri wildlife fotografii je to skôr výnimka ako pravidlo). Hneď prvé ráno som tak odchádzal s použiteľnými zábermi. 

Podľa fotopascí som vedel, že srnec sa posledné dni zdržiaval v blízkosti srny. Rozhodol som sa opäť skúsiť šťastie a do tejto lokality som sa vybral ešte niekoľkokrát. Srnca so srnou som pozoroval prakticky každý deň, a aj keď sa pravidelne párili, pre vysoký podrast sa mi nepodarilo urobiť ideálny záber.

V tom momente som bol mierne sklamaný, avšak s odstupom času som vďačný za možnosť spoznať tohoto srnca bližšie a pozorovať jeho správanie. Tento rok sa na túto lokalitu určite vrátim a skúsim srnca opäť nájsť.

Celkovo 188 zobrazení, z toho dnes 2 !

Zdieľať na

2 komentáre k “Letný srnec – fotoreport”

Vložiť komentár