Duch mokradí a lužných lesov

Už pár rokov som sa chystal na sever Poľska, ale doteraz som si nenašiel voľný čas to uskutočniť. Už len vidieť vo voľnej prírode ducha mokradí a lužných lesov, by bol pre mňa veľký zážitok. V Rakúsku bol štátny sviatok v utorok 8.12, od šéfa som si vypýtal voľno na pondelok, a tak som mal 4 dni voľna na túto foto-expedíciu. Skúšal som obvolať aj kamarátov či niekto nechce ísť, ale jeden bol pracovne vyťažený a druhý doma v karanténe. Nakoniec idem sám, cez booking.com som si zarezervoval ubytovňu, dohľadal potrebné informácie o parku a už nič mi nebránilo vyraziť . Cieľ : Biebrzański Park Narodowy .

V piatok som končil v práci dosť neskoro, ale keďže do cieľa bolo cez 1100km, tak hneď vyrážam na cestu. Chcel som si potiahnuť k Honzovi, kde som mal vybavené prenocovanie, čo bolo pomaly vpol cesty. Myslel som si že nakoniec Honzu zlomím a pôjde so mnou. Ale mýlil som sa. Honzo ostal v karanténe a ja ráno pred šiestou pokračujem v jazde ďalej na sever. Cesta ubehla pomerne rýchlo a už okolo 13-tej hodiny som bol pri ubytovni. Do zotmenia ostávalo ešte pár hodín, tak som šiel na prieskum do parku, aby som mal predstavu ako to tam v skutočnosti vyzerá. Naprieč celým parkom ide asfaltová cesta, všade bolo dopravné značenie “Uvaga losie “. Takže všetko tomu nasvedčovalo, že som tam správne …

Cesta má okolo 30 kilometrov. V okolí sa stále mení biotop, borovicové lesy, lužné lesy, podmáčané lúky a vresoviská s brezou. Ani som nevedel kde skôr pozerať. V spodnej časti parku bol močiar zarastený rákosím a pri jazde okolo som si všimol niečo veľké, hnedé v strede. Pokračujem v jazde a zrazu mi napadlo – veď to bol LOS !!! Otočil som sa na najbližšej križovatke a išiel som späť. Zastavujem na kraji a s ďalekohľadom prehľadávam okolie a v tom vidím samicu losa na kraji lesa, ako sa pozerá na mňa a po chvíli sa tratí v húštine. Normálne som nevedel, či sa mi to zdá alebo to je realita. Nebol som tam ani hodinu, a už som mal možnosť vidieť tohto ducha mokradí a lužných lesov. Potom sa zvečerilo a ja som sa presunul na ubytovňu a nevedel sa dočkať rána. Ráno vstávam za tmy a rýchlo letím do národného parku na miesto, kde som videl večer losa. A znova tam bola losica, ale poučený z večera zastavujem auto ďalej, a pešo s foťákom v ruke sa tam presúvam. Bola asi 50metrov od cesty v rákosí, všimla si ma, sklonila hlavu a pomalými krokmi šla smerom k lesíku. Dostal som nápad, že jej nadbehnem, a keď bude za lesíkom na lúke tak si ju odfotím. Plán to bol skvelý až kým som sa nebrodil “lúkou” najprv po členky v bahne, neskôr sa mi voda vlievala až do topánok. Vtom losica vyšla na lúku, no bola ďaleko. Spravil som si dokumentačnú fotku a pomalými krokmi sa vracal k autu. Jeden chybný krok a už som bol zaborený pomaly po vajcia v močiari. Nejako som sa odtiaľ vyhrabal, no kompletne celý premočený. Ale aj tak som sa tešil, že mám aku takú fotku a super pozorovanie 😀 Prezliekol som veci a pokračoval v hľadaní losov …

Los mokraďový ( Alces alces )

Ešte večer mi dal tip na jedno miesto Libor, tak som to tam šiel preskúmať. Nachodil som asi 15km, videl pobytové znaky – stopy a trus, ale losa som už v ten deň nezahliadol. Večer mi Peter napísal nejaké tipy na miesta, kde by sa mohli vyskytovať losy a naviedol na spôsob, ako ich tam dohľadať.

Los mokraďový ( Alces alces )

Ráno ako obvykle vstávam za tmy a presúvam sa do národného parku. Tentoraz auto zastavujem v hornej časti parku pri lese. Medzitým sa pomaly slnko dralo spoza horizontu, a ja po 30minutách chodenia lesom vidím losa ležať na machu v borovicovom lese. Kurňa! Foťák som nechal v aute, nemyslel som si, že ho naozaj stretnem. 😀 Rýchlo sa vraciam k autu a potom pomalými krokmi späť na miesto, kde som ho videl. Nebol už tam. 😀 Tomu sa povie smola, ale kto nenosí techniku so sebou, tak nemôže ani nič iné čakať. V zamrznutom machu bolo vidieť stopy, nejaký čas som šiel po nich. Sem tam bolo vidieť v diaľke mihnúť sa losa. Chodil pomedzi stromy a sledoval ma.

Los mokraďový ( Alces alces )

Boli to dve samice a držali si odo mňa pekný odstup. Nechcel som ich viac stresovať a tak pokračujem v hľadaní. V tom mi volal šéf, ale v lese bol slabý signál. Potreboval som sa presunúť na okraj národného parku. Aj cestou autom stále sledujem okolie. Človek nikdy nevie. Zrazu vidím samicu aj s mladým, ako sa tam pasú. Nevedel som čo skôr, či ísť fotiť alebo volať šéfovi. 😀 Zaparkoval som na kraji cesty auto, blízko miesta, kde som videl losicu. Tam mi aj nabehla jedna palička signálu. Vybavil som hovor a vzal si fototechniku do ruky. Pomaly som sa presúval k ním. Fúkal dosť silný vietor, tak ma vôbec nepočuli. Až keď som sa dostal na nejakých dvadsať metrov, spozornela, a mladé sa hneď schovalo. Po pár minútach, keď videla že nie som pre nich hrozba, pokračovala v pasení sa. Niekedy skontrolovala situáciu a časom si ma vôbec nevšímala. Bol to neskutočný zážitok byť tam, pár metrov od nich…

Los mokraďový ( Alces alces )
Los mokraďový ( Alces alces )
Los mokraďový ( Alces alces )

Nafotil som si pár portrétov a nechal ich ísť nerušene ďalej. Ešte som chcel dohľadať samca, no bohužiaľ, nepodarilo sa. Nemal som na neho vôbec šťastie. No aj napriek tomu sa spokojný vraciam domov a už plánujem ďalšiu foto-expedíciu, do tohto fakt nádherného národného parku ….


Použitá technika:

  • Nikon Z6
  • Nikon AF-S 400mm F/2.8E FL

Celkovo 1,077 zobrazení, z toho dnes 2 !

Zdieľať na

10 komentárov k “Duch mokradí a lužných lesov”

Vložiť komentár