Tip: Ako na jazveca I.

Tento rok som si dal za cieľ nafotiť našu najväčšiu lasicovitú šelmu Jazveca – Jazvec lesný ( Meles meles) . K tomu budem písať aj taký blog / zápisník s postupom čo a ako som robil a čo som pritom potreboval .. Na úvod si niečo povieme o jazvecovi a môžme začať …

Poznámka : na úvodnej fotke je jazvec v ľudskej opatere ….

Popis:

Jazvec žije v celej Európe v lesnatých oblastiach od nadmorskej výšky 700 m. V horách ho možno stretnúť aj vo výške 2 000 m. Obľubuje listnaté alebo zmiešané lesy, kde uprednostňuje okraje lesov, remízky s húštinami susediace s pasienkami a poľami. Nezriedka sa usadí i v sadoch a parkoch s krovinatým podrastom, ak si tam môže vyhrabať brloh. Vyhýba sa však mokrým lužným lesom, ako i rovinatým nezalesneným oblastiam.

Jazvec má dlhé zavalité telo s krátkymi silnými nohami, na ktorých má dlhé pazúry prispôsobené na hrabanie. Dĺžka tela dosahuje 85 cm, chvost má do 15 cm. Hmotnosť jazveca kolíše podľa ročného obdobia. Na jar váži okolo 7– 8 kg, no koncom jesene, pred zaľahnutím na zimný odpočinok, máva až 17 kg, niekedy aj viac. Charakteristickou je čierno-biela hlava jazveca. Čierne pásy prebiehajú po oboch stranách hlavy, od ňucháča cez oči až za uši. Boky hlavy, vonkajšie okraje ušníc i pás od nosa stredom čela na vrch hlavy až do zátylia sú biele. Krk, nohy a brucho má čierne. Na ostatnom tele je srsť hnedosivá so strieborným leskom.

I keď chôdza jazveca vyzerá ťarbavá, vie veľmi dobre behať a v nebezpečenstve rýchlo mizne vo svojom brlohu. Pri svojich potulkách lesom využíva lesné cestičky a chodníky a za noc nachodí aj 5–6 km. Zvyčajne sa zdržuje len v okruhu najviac 2 km od svojho brlohu. Jeho stopa je charakteristická, s odtlačenými dlhými pazúrmi. Svoje zvyčajné trasy, ako ja chodby brloha si značkuje výlučkami podchvostovej žľazy; majú svoj význam i v období párenia a pri vzájomnom spoznávaní. Má dobrý čuch a sluch, zrak má slabší.

Jazvec žije výlučne nočným životom. Deň prespáva vo svojom podzemnom brlohu, ktorý si vyhrabáva na svahoch s hlinitou pôdou. Podzemné chodby vedúce do brloha sú veľmi rozvetvené, vo viacerých etážach a navzájom poprepájané – hotový labyrint. Ich dĺžka býva i viac desiatok metrov; obývací brloh býva niekedy v hĺbke 5 m. Vystiela si ho každoročne na jar trávou a lístím. V takto vybudovaných hradoch, ako sa im hovorí, žijú niekedy bez vzájomného rušenia aj tri generácie jazvecov, ba niekedy je tam v podnájme aj líška. Pred vchodmi obývaných brlohov sú vyšúchané hlboké válovy a vedľa sú plytké jamky, kde jazvec odkladá trus.

Jazvec za potravou vychádza večer za úplnej tmy. Pred brlohom chvíľu vetrí a otriasa si kožuch zo zeminy a potom sa vyberá svojimi pravidelnými chodníčkami hľadať niečo pod zub. Je všežravec a základ jeho potravy tvoria dážďovky, ktoré si aj vyrýva svojím malým rypáčikom zo zeme. Jeho rýpaniská sú plytšie, okrúhleho tvaru, často husto vedľa seba. Pri vyhľadávaní potravy si pomrmláva, mliaska a fučí. Požiera aj rôzny hmyz a jeho pandravy, slimáky, žaby, myši, hraboše, ježe a vtáky hniezdiace na zemi. Rád vyhrabáva zemné osy a sršne a nepohrdne ani zdochlinou. Z rastlinnej potravy sú to korienky rastlín, lesné ovocie, žalude, bukvica a huby. Na poli rád hoduje na zemiakoch, kukurici, ovse i ďateline.

Jazvece sa pária na jar, ale aj v lete, ba i na jeseň. Vývoj oplodneného vajíčka v maternici sa však začína až v decembri. Len v čase párenia ich môžeme stretnúť aj cez deň. Vtedy vydávajú aj vrieskavé zvuky. Začiatkom zimy jazvece zalíhajú do svojich brlohov na zimný odpočinok, ktorý trvá 3 až 4 mesiace. Zimu prežívajú z tukových rezerv, ktoré získali v jeseni. Často však tento zimný spánok prerušujú a za teplejších nocí vychádzajú na krátke prechádzky v okolí brloha.

Koncom zimy jazvečica vrhá v brlohu 2 až 5 mláďat, ktoré dosahujú hmotnosť najviac 130 g. Oči sa im otvárajú po troch týždňoch. Matka ich dojčí asi 8 týždňov a potom ich kŕmi ešte krátky čas natrávenou potravou. Z brloha začínajú mladé jazvece vychádzať asi v júni, keď už samy prijímajú potravu. Zimujú ešte spolu s matkou a rodina sa rozpadáva na jar, keď mladé jazvece pohlavne dospievajú. V prírode sa dožívajú veku 12 až 15 rokov.

Človek sa v prírode zriedka stretne s jazvecom, lebo žije samotársky nočným životom, tak sa nazýva 

pustovníkom. Kedysi jazvece boli veľmi prenasledované pre podkožný tuk. V neskorej jeseni sa ho z jedného vykŕmeného jazveca vytopilo až 6 kg. Pripisoval sa mu liečivý účinok. Pre svoju jemnosť má však tento tuk význam vo farmácii, kde ho používajú ako surovinu na výrobu liečivých mastí. V prírode je nepriateľom jazveca len vlk a rys. V bažantniciach nie je jazvec vítaným hosťom, lebo tu môže narobiť veľké škody na bažantích násadách i vyliahnutých kuriatkach. Tam je povolený celoročný odstrel. Inak je vo voľnej prírode chránený do septembra.

Zdroj: Kampolovat.sk

Prvé kroky :

Ešte minulého roku som objavil dve sústavy nôr , jedna je na kraji veľkého poľa a druhá v lese. Takže ako prvé pôjdem pozrieť, ako to tam vyzerá . Kedže už malo prebehnúť jarné čistenie nory a je všetko v poriadku – jazvece prežili ,tak bude tam určite vidieť vyhrabaná hlina a nejaké pobytové stopy .. V dalšom blogu pridám aj fotografie z miesta a popíšem čo som tam našiel , videl a čo bude nasledovať 🙂 Aj keď najlepšie obdobie na fotografovanie je august tak dobré si je to všetko obehať a vypozorovať … Takže ak máte nejaké rady, postrehy a skúsenosti kľudne napíšte do komentára 🙂 Prvý blog je len taký informatívny a všeobecný na začiatok sérii blogov na túto tému ….

Pokračovanie:

Celkovo 7,446 zobrazení, z toho dnes 6 !

Zdieľať na

Vložiť komentár