Mrazivé ráno

Aprílové rána majú v sebe špecifickú esenciu, obzvlášť tie, ktoré človek strávi vo vysokohorskom prostredí. Tak tomu bolo aj teraz. Opustil som svet bláznivého zhonu, povinností a svoje kroky nasmeroval nad pásmo lesa.

Snaha pokúsiť sa pozorovať jeden z našich klenotov divokej prírody – Tetrova hoľniaka si vždy vyžaduje zodpovednú prípravu, čo potvrdil aj tento zážitok. Tokaniská hoľniakov sa v našich podmienkach zachovali, takmer výlučne, len nad pásmom lesa. Ide o otvorené priestranstvá, na ktorých sa jednotlivé kohútiky snažia obhájiť kúsok tokaniska a prilákať svojím prejavom sliepočky. Ako pri všetkom, aj v tomto prípade je rozhodujúca správna príprava. Pri druhu, ktorý ” má oko na každom pierku”, je maskovanie nevyhnutnosť.

Pár hodín spánku a túžobné očakávanie príchodu kohútikov striedajú myšlienky, čo všetko môže také ráno priniesť. Realita však bola úplné iná. Sneh, hustá hmla a silný vietor boli signálom, že toto ráno nebude úplne ideálne. Pocitová teplota bola veľmi nízka a vietor narážal do tváre, ako malé ihličky. Pomedzi rôzne nástrahy počasia sa človek musí koncentrovať hlavne na to, aby nenarušil priebeh tohto krásneho divadla. Ruky a nohy som si miestami necítil, ale vnútorne ma hriala predstava, čo prinesú nasledujúce hodiny.

Pomaly pribúda svetlo, vietor síce jemne ustupuje, no nič nepočuť. Odrazu pod smrekom sedí akási schúlená tmavá guľka. “Kohútiky sú tu”, preblyslo mi hlavou. Ich aktivita však odrážala aktuálne počasie.

 Periférne som zaznamenal pohyb. Spoza mňa sa vynoril hoľniak, ktorý zmenil celý priebeh hry. Jeho aktivita naštartovala všetky ostatné kohúty, o ktorých som doteraz ani netušil, že sú niekde v okolí. Namrznuté perie vykresľuje, ako je tento druh dokonale adaptovaný na vysokohorské prostredie. Ako na tokanisku pribúdalo svetlo, zvyšovala sa aj aktivita. Charakteristické zvukové prejavy boli obohatené o súboje medzi kohútmi. Veľká časť galapredstavenia, ktoré som mal pred sebou, ostane už len v mojich spomienkach, pretože nebolo možné robiť posuny s fotoaparátom. O to viac, si to v daný moment človek uvedomí a naplno vychutná. Pocit chladu bol preč, úplne ma pohltilo “echtové” jarné ráno, vysoko v horách.

 Bolo to ráno, čisto v pánskej spoločnosti, sliepka sa žiaľ neukázala. To je asi jediná esencia, ktorá by ráno rozprúdila ešte viac. Slnečné lúče sa predrali cez mraky, a to bol jasný signál pre hoľniaky, že ich čaká záver, a tzv. ” slnečný tok”, uzatvorí toto veľmi špecifické ráno. Príroda si pre nás dokáže pripraviť množstvo prekvapení, otázkou je len koľko sme jej ochotní obetovať.

Tetrov hoľniak / Lyrurus tetrix /