tetrov hoľniak (Tetrao tetrix)

Vzácny obyvateľ hôľ

Vzácnym obyvateľom našich hôľ, rašelinísk a mokradí je tetrov hoľniak (Tetrao tetrix). Je blízkym príbuzným hlucháňa a rovnako ako on, aj hoľniak je živým svedkom dávnej minulosti, kedy z územia ustupovali ľadovce, čo zásadne ovplyvňovalo počasie a celkový ráz regiónu severného Slovenska. Tieto zmeny postupne ovplyvnili tunajšiu krajinu až tak, že dnes tu zostali len niektoré vzácne rastliny a živočíchy, ktoré sú živými svedkami dôb, kedy napríklad aj pod Tatrami žili lovci mamutov.

tetrov hoľniak (Tetrao tetrix)
tetrov hoľniak (Tetrao tetrix)

V súčasnosti u nás prežil hoľniak len v našich najvyšších pohoriach na severe Slovenska, lokálne však aj v predhorí. Je mimoriadne citlivý na zmeny prostredia, čo vždy súvisí s poklesom jeho početnosti predovšetkým tam, kde ešte prežíva. Citlivá je najmä populácia, ktorá u nás existuje len vďaka hôľnemu prostrediu pohorí lemujúcich celú severnú oblasť Slovenska. Práve od hôľ je odvodený jeho slovenský názov hoľniak; v Rusku ho volajú „berezovikom“ alebo „černišom“, v Alpách „birkhanom“. Jeho početnosť u nás odhadujeme približne na 1 000 jedincov, z toho v Tatranskom národnom parku ich žije asi 200. V jarnom období, často už začiatkom marca, kohúty začínajú tokať prevažne na miestach, na ktorých sa trvalo vyskytujú. Kohúty na tokanisko prilietajú ešte pred svitaním a na zemi obsadzujú vždy rovnaké miesta. Do stredu tokaniska ako prvé priletia staršie a dominantné kohúty, na jeho okraje mladšie a menej skúsené. Tok na zemi môže trvať aj viac ako dve hodiny. Počas tokania niekedy medzi kohútmi dochádza k veľmi intenzívnym súbojom, po ktorých ostáva tokanisko „vyzdobené“ kvapkami krvi alebo pierkami. Párenie kohútov so sliepkami prebieha vo chvíľach vrcholiaceho toku. Ak je slnečné a málo veterné ráno, kohúty vyletujú na vrcholce stromov ozývajú sa doďaleka počuteľným hlasom, ktorý vzdialene pripomína žblnkotajúcu vodu, preto sa aj označuje ako „bublanie“. Pri bezvetrí je možné si tento zvuk vypočuť aj na vzdialenosť viac ako jeden kilometer. Tok na vrcholcoch stromov za pekného slnečného rána nazývame slnečný tok. Počas slnečných a teplých jesenných dní niekedy sa môže odohrať aj tzv. nepravý tok, ktorý v mnohom pripomína jarný slnečný. V Tatranskom národnom parku sa hoľniak trvalo vyskytuje v Západných Tatrách, vo Vysokých Tatrách a v Belianskych Tatrách.

tetrov hoľniak (Tetrao tetrix)
tetrov hoľniak (Tetrao tetrix)

Vďaka lepším letovým schopnostiam, pri porovnaní napr. s väčším hlucháňom, ale aj vďaka minimálne sa meniacemu prostrediu vysokohorských holí, dokáže migrovať na väčšie vzdialenosti. To je dôležité najmä z hľadiska zachovania populácie žijúcej v Tatrách a v pohoriach, ktoré s nimi bezprostredne susedia. Ešte v polovici 20. storočia sa hoľniak trvalo vyskytoval aj v predhorí Tatier. Známe boli lokality Medzi Bormi pri obci Zuberec, Švihrová pri obci Pribylina, Machy pri obci Liptovská Kokava, Hybské Sihly nad obcou Hybe, Mokriny pri Tatranskej Lomnici, Belianske lúky nad Spišskou Belou a mnohé ďalšie. V tých časoch, napr. v lokalite Hybské Sihly, žilo približne 100 jedincov. Dnes sa však hoľniak v predhorí vyskytuje len sporadicky. Na jar sa tu ešte niekedy ukáže, no ide najmä o jedince migrujúce v smere z hôľneho pásma. V súčasnosti jedinou životaschopnou lokalitou v ktorej zaznamenávame jeho trvalý výskyt v predhorí, sa nachádza na rašeliniskách Oravsko-novotárskej kotliny. Poľskí kolegovia tam odhadujú početnosť niekoľko desiatok jedincov. Tetrova hoľniaka a jeho blízkeho príbuzného tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) považujú niektorí odborníci za názornú ukážku sily prírody a evolúcie, teda jednoducho povedané, postupného vzniku a vývinu nových druhov. Kríženie hoľniakov a hlucháňov sa deje iba tam, kde sa v bezprostrednej blízkosti nachádzajú ich tokaniská alebo kde sa vzájomne prekrývajú. Výsledkom kríženia je tzv. tetrovec, ktorý je nositeľom znakov obidvoch druhov. V minulosti bol však tetrovec, vzhľadom na správanie a prejavy v čase toku a kvôli svojej neplodnosti považovaný za rušiteľa tokanísk hlucháňov a hoľniakov a preto sa aj lovil. Avšak, súčasné výskumy terovcov ulovených v škandinávskej oblasti vyvracajú mýtus o jeho údajnej neplodnosti, pretože sa potvrdilo, že v istých podmienkach môže dôjsť k spáreniu tetrovca so sliepkou hoľniaka a jeho výsledkom je potomstvo ďalších tetrovcov.


Článok bol napísaný a publikovaný v roku 2016 .

Tento a mnoho dalších zaujímavých článkov nájdete v časopise Naše poľovníctvo .

Taktiež na facebooku – https://www.facebook.com/nasepolovnictvo


Krátky dokument v ktorom nájdete aj – tetrov hoľniak (Tetrao tetrix) od Jána Hoľmu :

Domov lesných kúr

Celkovo 866 zobrazení, z toho dnes 2 !

Zdieľať na

4 komentáre k “Vzácny obyvateľ hôľ”

  1. Pozdravujem všetkých návštevníkov WILDLIFEBLOG-u. Považujem za dôležité tento môj článok uviesť na správnu mieru, pretože bol uverejnený v roku 2016. Informácie, ktoré som v ňom vtedy uviedol predstavujú akýsi sumár mojich praktických pozorovaní a všeobecných historických poznatkov o hoľniakoch do roku 2015 (článok bol zverejnený na jar 2016). Vysvetlím, momentálne je situácia na severe Slovenska s hoľniakom možno o čosi priaznivejšia ako tomu bolo pred kalamitou v roku 2004, no u hoľniaka sa tu začalo prejavovať najmä po rokoch 2008 až 2010. Čo znamená, že po kalamite následná strata starých lesov a novovzniknuté holiny mali síce veľmi negatívny dopad napríklad na populáciu hlucháňa, ale pri hoľniakovi to spôsobilo presne opačný trend, a teda, nárast jeho populácie. Populácia hoľniaka vďaka tomu našla svoje „kátkodobé optimum“ práve na týchto obrovských otvorených plochách, ktoré sa často ešte aj dnes nesprávne nazývajú holiny. Dnes sú to už v lesníckom vyjadrení kultúry a mladiny, lebo les tam je. To, že v súčasnosti „predhorie geneticky komunikuje” s populáciou na holiach je len a len dobre, no je to krátkodobé. Čiže, hoľniakovi toto zatiaľ vyhovuje, a dalo by sa povedať, do určitej miery mu to prospieva. A je to vidieť. No na druhej strane si myslím, že tento stav v predhorí nebude trvať donekonečna, lebo súvislý les, či už bude prirodzený alebo umelý, na týchto miestach skôr alebo neskôr vznikne …a hoľniak sa postupne vráti do stavu, aký tu bol pred kalamitou, to je nezvratné. V dávnej minulosti žil v predhorí najmä v poľnohospodárskej krajine, ktorá bola v zásadne inou ako je tomu dnes. Dnešné poľnohospodárstvo je vďaka melioráciám, veľkoplošnému pestovaniu monokultúr na obrovských plochách a intenzifikácií úplne inde. Takúto poľnohospodársku krajinu hoľniak nikdy neobsadí. Pre hoľniaka sú na Slovensku kľúčové hole. To bolo, je a aj bude. Iba vďaka nim u nás dokáže prežiť. Niekedy sa stretávam s nesprávnym názorom, že v Škandinávií je to tak a tak, a aj u nás by to tak malo byť, ale u nás za to môže: medveď (mraveniská), krkavcovité vtáky, orol atď. Lenže tí čo toto tvrdia spoznali “svojho hoľniaka” iba na severe, nie tu na Slovensku …a často najmä vďaka tomu, že mali možnosť tam na neho poľovať. To čo im o ňom povedali tamojší odborníci, ktorí svojim hoľniakom určite rozumejú, sa vzťahuje iba na ich krajinu, nie našu. Oni neriešia jeho pokles, lebo nemusia. Na severe je poľovnou zverou a ešte dlho ostane. Lebo u nich sú jeho životným prostredím niekedy celé štáty, alebo ich veľké časti. No u nás je to len mizivá časť krajiny …a tá sa stále zmenšuje. A ešte je tu ďalší zásadný rozdiel „u nich a u nás“, lebo na Slovensku je oproti Škandinávií či Rusku hoľniak (aj hlucháň) na južnej hranici svojho celkového rozšírenia. Hore na severe žije vo svojom optime. Ak sa u nás začne otepľovať, čo sa deje na celom svete, pri takýchto druhoch vo väzbe na rôzne prírodné spoločenstvá (smrečiny, mokrade, rašeliniská, hole a pod.), je to pre ne likvidačné. Tomu sa ale hovorí evolúcia… Napríklad, jednoduché čísla hovoria (budem teraz na konci hoľniaka a hlucháňa uvádzať spolu, lebo v tomto ohľade na Slovensku k sebe patria), že tieto žili na našom území 10tísíce rokov aj so svojimi predátormi, no len v poslednom storočí na Slovensku klesli z tisícok na pár stoviek. Prečo asi, kvôli predátorom?! Asi nie. Ale preto, lebo krajina a klíma sa u nás zásadne zmenila, mení sa neustále a meniť sa aj bude. Toto si o tom myslím, no môžem sa aj mýliť – rád by som sa mýlil. Ešte si myslím, že ak prežijú, potom u nás určite prežije hoľniak hlucháňa, naopak asi ťažko. AUTOR ČLÁNKU

Vložiť komentár