Mesiac ubehol ako voda a tak Vám prinášame ďalší zo série rozhovorov s WildLife fotografom – Ivan Godál. Rozhovor začneme jednou známou fotkou rodinky medvedice s mladými…
Povedzte nám niečo málo o sebe .
Mám 62 rokov, žijem v malej dedinke na Liptove, ktorá leží na úpätí Západných Tatier a Je obklopená malebnou prírodou. Les a okolitá príroda ma lákali od mala. Trávil som tam veľa času, zažil som mnoho neopakovateľných zážitkov a to ma časom viedlo k tomu, že som niektoré momenty začal zaznamenávať fotoaparátom , aby som ich mojím pohľadom mohol sprostredkovať aj iným.
“WildLife”, opíšte, čo si pod tým slovom predstavujete Vy? ..(Jednou vetou).
Z môjho pohľadu wild pri fotení zvierat znamená slobodnú vôľu zvierat vtákov, alebo iných živočíchov.
Prečo ste si vybrali práve WildLife ?
Ako som už v úvode spomínal, milujem prírodu a všetko čo je s ňou spojené. Veľmi rád sedím v prvej rade divadla prírody a zaznamenávam určité okamihy z tohto predstavenia.
Ako dlho sa už venujete foteniu WildLife ?
Keď som mal asi sedem rokov, tak som s fotoaparátom zaveseným na krku naháňal stehlíkov, ktoré poletovali po bodliakoch . Bola to dvoj oká zrkadlovka Flexaret v hnedom koženom puzdre, ktorú mi ujo požičal na rodinnej guľáš – partii, keď chceli mať odo mňa pokoj. Aj sa mi podarilo jedného stehlíka dostať do objektívu a stlačiť spúšť, no fotografie som sa nikdy nedočkal. S odstupom času som sa od uja dozvedel, že v aparáte nebol film. Vážnejšiemu fotografovaniu prírody sa venujem 17 rokov.
Čo na to rodina ? Ako to toleruje ? A či Vás v tom podporuje ?
V rodine si koníčky tolerujeme a nemám s tým problém, aj keď manželka na mňa občas škaredo zazrie, keď jej oznamujem že na pár dní odchádzam na foto-lov.
Akú techniku teraz používate a s čím ste začínali ?
Začínal som s Olympusom Camediou C 4000. Bol to malý 4 mega pixelový kompakt a fotil som s ním prevažne huby. Následne som prešiel na digitálnu zrkadlovku Nikon D70 s objektívom Tamron 200-500. Asi po dvoch rokoch som ho vymenil za Canon 30D a postupne za Canon 40D , Canon 7D a nakoniec za Canon 5D Mark III . K týmto telám som používal objektívy najskôr Canon 400/5,6 potom Canon 300/2,8 is Canon 70-200/2,8 is II Canon 100/2,8 is Canon 24/1,4 II. Pred dvomi mesiacmi som začal používať fotoaparát Sony A9 + objektív 200-600/6,3 Na tele Sony cez adaptér používam aj objektívy od Canonu ktoré som si ponechal a musím povedať že celkom dobre spolupracujú.
Aké motívy fotíte najradšej a prečo ?
Pred 17 rokmi som začínal s fotografovaním húb, ktoré doteraz rád fotím. Nnešpecializujem sa, fotím to čo mi príroda ponúkne, no mojou srdcovkou sú dudky, Ktoré bohužiaľ zatiaľ na Liptove nemáme (ale verím že sa to zmení) tak za nimi musím vycestovať.
Máte predstavu čo a ako idete nafotiť alebo je to otázka danej situácie ?
Áno, často nosím fotografiu v hlave a následne sa ju snažím zrealizovať. Samozrejme mnoho fotografií vzniká aj náhodne a často krát sú to tie najlepšie.
Čo si myslíte o postprocese ? Do akej miery je úprava podľa Vás ešte prípustná ?
Postproces je niečo ako bola kedysi fotokomora. Fotografiu je potrebné následne upraviť . Pre mňa to znamená pohrať sa s farbami ,jasom a kontrastom, prípadne malým kompozičným orezom ak som to nestihol priamo pri fotení. Ak treba tak fotku zmenším a následne doostrím. Zásadne do fotografie nič nepridávam.
Čo by ste chceli vidieť stáť pred objektívom ? Nejaký fotosen …
Nemám fotosen. Fotím to čo príroda ponúka.
Vaša obľúbená fotka? Mohli by ste opísať príbeh ako vznikla táto fotka?
Je ich určite viac, ťažko by som vyberal jednu. Určite najkrajší zážitok som mal pri fotografovaní rysa, ktorého som prilákal zo vzdialenosti asi 150 metrov na 3 metre. To mi už ani objektív neostril. Mal som nasadený objektív 400/5,6 a ten začínal ostriť od 3,5m. Rys vyšiel na lesnú čistinku sadol si na okraj a pozoroval okolie. Ja som sedel zamaskovaný za vývratom a rozmýšľal som ako ho dotiahnuť na fotiteľnú vzdialenosť. Niečo ma napadlo. Vystrčil som ruku a zatrepotal prstami. Zabralo to. Rys sa pohol ku mne ,občas som pohyb prstami zopakoval. Skrádal sa na mňa ako na korisť. Od vzrušenia som sa celý klepal a srdce som cítil až niekde v krku. Bol to naozaj neopakovateľný zážitok.
Akú radu by ste dali mladým fotografom, ktorí práve začínajú v fotografovaní WildLife?
Príroda je ako chrám a tak sa tak sa v k nej treba správať s úctou a pokorou. Pri fotografovaní treba byť rozvážny a zodpovedný a nerobiť fotku za každú cenu!
Kde na svete je vaše najobľúbenejšie miesto na fotenie WildLife a prečo?
Určite doma na Liptove, kde aj trávim najviac času pri fotografovaní. Je tu krásna príroda v ktorej som vyrastal aj keď po veternej kalamite e pred pár rokov a následným premnožením lykožrúta sa to tu veľmi zmenilo. Mmám aj mnoho obľúbených miest po celom Slovensku ktoré veľmi rád navštevujem za účelom fotolovu.
Zúčastňujete sa nejakých fotosúťaží ? Prečo ANO ? Prečo NIE ?
Áno, kedysi dosť často a môžem povedať že aj dosť úspešne. Získal som hodne ocenení z rôznych fotosúťaží. V poslednom čase som ako si zlenivel a len občas si nájdem čas poslať fotografie do niektorej z fotosúťaží.
Publikujete niekde fotky ? Ak áno, kde ?
Moje fotografie boli uverejnené v rôznych časopisoch a knihách zameraných na prírodu, ako aj v niektorých školských publikáciách , kalendároch a na rôznych informačných a náučných tabulách v prírodných parkoch a náučných chodníkoch. Je toho hodne a ani si za tie roky nespomeniem kde všade som fotografie poskytol.
Aký tip maskovania preferujete ?
Najradšej chodím alebo sedím v listovom 3D oblečení + 3D maskovacia sieťka. Pri fotografovaní vtákov s obľubou používam fotostan. Podľa potreby a účelu si staviam aj pevné kryty na ktoré si zver alebo vtáctvo navykne a o to jednoduchšie môžem urobiť nejaký zaujímavý záber.
Každému sa už stalo, že pri čakaní Vám to čakanie nevedomky prekazil iný človek. Ako vnímate takú situáciu?
Istotne to nikoho nepoteší, ale stane sa a tolerujem to pokiaľ je to nevedomky. Netolerujem motorkárov , tí my vedia zdvihnúť adrenalín a pokaziť náladu.
Ak Vás osloví cudzí človek, ktorý má nadšenie pre prírodu a chcel by ísť niekedy s Vami do prírody. Zoberiete ho na pozorovanie prírody so sebou?
S priateľmi a s ľuďmi o ktorých niečo viem alebo známymi zvyknem isť na spoločný fotolov, ale ísť s úplne cudzím človekom ktorého nepoznám a neviem ako sa v prírode správa asi nie.
Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor Ivan a prajeme aj naďalej dobré svetlo a veľa podobných zážitkov z prírody 😉
Archív rozhovorov:
Dúfame, že formát rozhovoru sa Vám páčil a ak máte nejaké návrhy na otázky tak stačí napísať do komentára alebo zaslať e-mail na info(zavinac)wildlifeblog(bodka)eu. ďakujeme že pomáhate tvoriť obsah WildLifeBlog-u
Celkovo 9,300 zobrazení, z toho dnes 4 !
Pekný rozhovor, krásné fotečky. Ešte veľa pekných záberov prajem Ivan
Super fotky a rozhovor. ďakujeme 🙂
..nádherné fotografie a hodně zajímavý rozhovor s bardem wildlife fotogratie, moc děkuji a přeji panu Ivanovi hodně zdraví a elanu k pořízení dalších úchvatných fotografií