Tipy a triky – Ako fotiť wildlife?

Základné informácie pre začiatočníka.

Ahojte priatelia, rozmýšľal som aký článok by som mohol pre Vás pripraviť a myslím, že článok kde by boli základné inštrukcie pre začínajúceho fotografa by nebol zlý nápad a tak som pre Vás pripravil desatoro fotografa. Článok bude obsahovať desať základných tipov pre začiatočníkov, ktorý sa rozhodli fotografovať divoké zvieratá. Na internete je určite už mnoho takýchto článkov, ale možno bude tento môj iný a náučný. Ak sa vrátim 8 rokov do zadu, tak  sa ocitnem niekde v mojich fotografických začiatkoch a rovnako si dobre pamätám, že podobné články som si na internete hľadal a pozorne ich študoval. Aj vďaka nim som sa postupne zdokonaľoval a mnoho naučil.

 Fotografovať divoko žijúce zvieratá je náročné a vyžaduje mnoho úsilia a skúsenosti, tie človek dosiahne iba tvrdou prácou a úsilím.

1. Uhol záberu

Ako prvý bod si rozoberieme uhol záberu. Pri fotografovaní platí, že fotografujeme objekt z úrovne očí. Nie vždy je nutné sa tohto pravidla striktne držať, ale pri wildlife fotografií je to dôležité. Fotografovaním z úrovne očí dosiahneme, že pozadie bude na fotografii krásne rozmazané a vynikne nám daný objekt, ktorý sme chceli zvečniť. Teda ak fotografujeme vodné vtáctvo, je dôležité fotografovať od hladiny.

Hrdzavka potápavá ( Netta rufina )

 Ako ukážku som vybral fotografiu hrdzávky potápavej, ktorá bola fotená iba pár centimetrov od hladiny. Ak by som namiesto ležania sedel alebo stál, tak by fotografia nebola s takto pekným rozostreným popredím a pozadím. 

Volavka popolavá ( Ardea cinerea )

 Ako ukážku nesprávneho uhlu záberu som pre zmenu vybral volavku popolavú a pre lepšiu ukážku som zostal pri vtáctve žijúcom na hladine vody. Fotografiu som nasnímal z brehu rybníka na ktorom som bol zamaskovaný a sedel som. Okrem toho že som nebol ležmo, aj hladina vody bola nízko a tak som fotografoval z nadhľadu a vo fotografii je to vidno ako na popredí, tak aj na pozadí. Toto pravidlo teda platí pri všetkých druhoch zvierat a tak ak fotím niečo väčšie, tak môžem ísť s fotoaparátom vyššie.

Srnec lesný ( Capreolus capreolus )

 Ako posledný príklad uvediem túto mladú srnu. Ak by som v tomto prípade ležal tak by pravdepodobne úplne zanikla kaluž vody pod zvieraťom, pretože by ju niečo v popredí prekrylo. Ak by som stál, tak by mi zaniklo príjemné zelené pozadie dotvárané lesnou cestou, ale bola by v pozadí len cesta a už by fotografia stratila tu správnu iskru. Ja som pri vzniku tejto fotografie kľačal na kolenách a bol som ukrytý za vyššou trávou a tým pádom som bol presne na úrovni očí zvieraťa. Takže ako prvý bod je potrebné dodržiavať uhol záberu.

2. Kompozícia

Ďalším bodom bude práve kompozícia. Čo vlastne kompozícia je? Je to vlastne umiestnenie určitých prvkov vyskytujúcich sa na fotografii tak, aby vytvárali celok a tým je fotografia. Jedná sa o hlavný objekt, ale aj o vedľajšie objekty vyskytujúce sa vo fotografii. Rovnako tak je súčasťou kompozície popredie alebo pozadie fotografie. To ale neznamená, že každá fotografia môže mať iba jednu možnosť kompozície. Každý z nás ma iný cit pre fotografiu a kompozíciu a tak môže voliť úplne inú a sebe vyhovujúcu kompozíciu. No napriek tomu sú určité pravidlá, ktorých by sa mal fotograf držať, aby bola fotografia kompozične správna a to je, že by sa fotografovaný objekt mal pozerať do fotografie, teda by mal byť umiestnený tak, aby jeho smer pohľadu smeroval ku stredu fotografie.

Jeleň lesný ( Cervus elaphus )

Pre uvedenie príkladu som vybral fotografiu lane pri východe slnka. Na fotografii si môžete všimnúť, že laň je umiestnená na pravej strane a hlava smeruje k stredu fotografie, ďalšiu vec si môžete všimnúť vychádzajúce slnko ktoré mi krásne vypĺňa ľavú stranu fotografie a v neposlednom rade aj priestor pod a nad laňou. Hornú polovicu fotografie vypĺňa oranžová obloha a tú spodnú žito ktoré je zľava krásne nasvietené slnkom. Všetky tieto prvky ako laň, slnko, popredie a pozadie sú na fotografii usporiadané a vytvárajú mi kompozíciu. 

Sýkorka veľká ( Parus major )

 Túto fotografiu sýkorky veľkej som pre Vás orezal tak, aby nespĺňala požiadavky správnej kompozície a preto je to takto nesprávne, sýkorka sa pozerá von z fotografie a nie je tam kontakt s fotografom. Myslím, že to by ku kompozícii malo na začiatok stačiť. 

3. Zaostrovanie

Tento bod patrí určite medzi tie najdôležitejšie pretože, ak špatne zaostríme, tak môžeme s istotou povedať, že to, čo by malo byť ostré, ostré nebude. Preto si rozoberieme dva spôsoby ako a kam zaostrovať. Zaostrujeme vždy na oko zvieraťa a je potrebné sa toho držať, pretože ak by sme zostrili niekde na inú časť tela napr. chvost vtáka, tak hlavu určite ostrú mať nebudeme, jedine že by bola hlava v rovnakej vzdialenosti od Vás ako chvost, čiže by bola v rovnakej hĺbke ostrosti. U zrkadloviek vieme, že spomínaná hĺbka ostrosti je pri nízkej clone naozaj malá a tak často krát pri zaostrení na zobák je až krk mimo hĺbku ostrosti, v prípade že je vták otočený zobákom priamo na Vás.

Teraz si preberieme ako zaostrovať. Najlepšie je počas fotenia meniť ostriace body, toto ale platí hlavne v prípade, že počas fotenia hneď komponujeme. To znamená že keď fotím a pozerám sa cez hľadáčik tak si zviera hneď nakomponujem tak, aby som už nemusel  fotografiu orezávať a tým upravovať kompozíciu. Keď mám takto nakomponované, ale nesedí mi tým pádom ostriaci bod na oko objektu, tak si vyberiem taký bod, aby sedel správne.

Ako ukážku prikladám fotografiu a k tomu obrázok s výberom ostriacich bodov, kde označím môj výber pri zaostrovaní.

Rybárik riečny ( Alcedo atthis )
Zaostrovacie body

 Červenou farbou som označil ostriaci bod, ktorý som mal vybratý pri vytvorení fotografie rybárika.

 Tento spôsob môže byť pre začiatočníka trochu ťažší, pretože je potrebné dobre poznať tlačidlá na svojom fotoaparáte, lebo vedieť v rozmedzí pár sekúnd prepnúť na iný bod potrebuje trochu tréning. Ale určite sa toho netreba báť, výsledok stojí za to. No existuje aj jednoduchší spôsob a priznám sa, vo svojich začiatkoch som ho tiež používal. Tento spôsob je o použití jediného vybratého ostriacého bodu, tu podotknem, že najvhodnejší bod je stredový, býva zväčša najpresnejší a aj najcitlivejší a kedže je v strede, tak aj najlepšie umiestnený. V tomto prípade zaostrovania musíme mať vo fotoaparáte nastavený autofocus ( AF ) na AI FOCUS alebo ONE SHOT. Prečo vysvetlím neskôr. No teraz si vysvetlíme ako zaostrovať v tomto prípade. Povedzme teda, že sme si vybrali stredový ostriací bod, pred nás na konár si sadla sýkorka, lenže stredový bod mi nevyhovuje kôli kompozícii, nevadí, my zaostríme jemným namáčknutím spúšte na oko sýkorky a ešte pred tým než stlačíme spúšť, jemne pohneme objektívom a správne si sýkorku umiestníme na kraj fotografie tak, aby nám vyhovovala kompozícia podľa naších predstáv a až teraz namáčkneme spúšť úplne, pre vytvorenie snímku. Tento spôsob je jednoduchší, pretože sa nemusí rýchlo prepínať medzi ostriacími bodmi a môžme hneď fotografovať. Teraz sa ale ešte chcem vrátiť k tomu prečo sme si v tomto prípade nastavili autofocus ( AF ) na AI FOCUS alebo ONE SHOT. To preto, že ak by sme zvolili poslednú možnosť a tou je AI SERVO, tak by nám vždy pri posunutí objektívom zo zaostreného oka preostrilo niekam inam. AI SERVO totiž slúži tak, aby neustále zaostrovalo tam, kam namierim vybraným ostriacím bodom. 

4. Svetlo

Ďalšou dôležitým bodom je svetlo. Najkrajšie fotografie vznikajú tesne po východe slnka alebo tesne pred jeho západom. Prečo tomu tak je? Lebo je slnko v nízkej polohe a tak nám svieti priamo na objekt ktorý fotografujeme, rovnako tak sa nevytvárajú ostré tiene ktoré pôsobia na fotografii nepekne a tak tiež je toto svetlo jemné a nevznikajú prepaly. Prepaly sú miesta na fotografií kde sa stráca kresba, alebo tam už žiadna nie je. Dobré svetlo ale nemusí byť iba pri východe alebo západe slnka. Často je svetlo dobré aj v akejkoľvek hodine počas dňa, napr. keď sa slnko skryje za jemné oblaky alebo presvitá cez hmlu. V zime sa slnko nachádza v nízkej polohe počas celého dňa a tak je v podstate jedno kedy sa fotografuje ale netreba sa báť ani zlých svetelných podmienok, často krát vytvoria očarujúcu fotografiu, či už prší alebo sneží. Tu už ale treba určite statív alebo pevnú ruku lebo čas expozície bude dlhý a pre jeho skrátenie musíme nastaviť vyššie ISO, tam ale zasa bude vyšší šum vo fotografii.

Aj tu si ukážeme dve fotografie, jednu pri ostrom slnku a jednu pri dokonalom svetle.

Kalužiačik malý ( Actitis hypoleucos )

 Táto fotografia kalužiaka malého bola nasnímaná v 7:15, na fotografií vidno že slnko svieti pekne z boku na vtáka.

Kamzík vrchovský ( rupicapra rupicapra )

 Ako druhý príklad uvediem tohto kamzíka z tatier, tu nám trvalo nejaký čas kým sme vyšliapali vysoko do hôr a tak svetlo už nebolo ideálne. Slnko bolo vysoko a preto aj vznikli tie ostré tiene na krku kamzíka a ostré odlesky na tele. Fotografia vznikla o 11:11. 

5. Stabilizácia

Ak sa Vám zdajú fotografie často neostré alebo jemne rozmazané a ste presvedčený, že bolo zaostrené správne, môže byť problém práve v tom, že fotografujete z ruky a nie statívu. Statív slúži na stabilizovanie obrazu, pretože pri dlhších časoch aj jemné trasenie rúk môže spôsobiť pohybovú neostrosť na fotografii. Nie každý ma peniaze na drahý stabilizovaný teleobjektív a tak je potreba si pomôcť statívom. Ja takto fotím v drvivej väčšine mojích fotolovov. No často krát sa zo statívom nedá ísť úplne na zem alebo nám to nedovolí niečo iné. Ak fotíme zo zeme tak stačí položiť fotoaparát na zem a už je stabilizovaný, pretože ho nedržíme v ruke, takisto si môžeme pomôcť opretím ruky alebo objektívu o strom, kameň alebo čokoľvek, čo sa nachádza v blízkosti. Každopádne, čím menej fotoaparátom trasieme, tým lepšie, takže treba určite vždy obraz stabilizovať.

6. Maskovanie

Wildlife fotografovanie je špecifické a líši sa od všetkých ostatných druhov fotografovania. Ak fotíte krajinu, tak tá vám neutečie. Rovnako tak portréty ľudí, alebo športové podujatia, vlastne všetko ostatné. Iba pri fotografovaní divoko žijúcich zvierat sa môže stať, že urobíte jeden zlý krok a je po fotení. Zvieratá sú plaché a keď tolerujú ľudskú prítomnosť, tak sa v jeho blízkosti nemusia správať úplne prirodzene. Jedna z najdôležitejších vecí pri wildlife fotografovaní je maskovanie.

Ak o vás zviera nevie, správa sa prirodzene a dá sa k nemu dostať na pár metrov, niekedy aj centimetrov. Práve takto vznikajú tie najkrajšie zábery, je potrebné vedieť o danom druhu čo najviac. Kde sa nachádza, čím sa živý atď. a podľa toho vybrať miesto kde sa dá zamaskovať a čakať na svoj vytúžený záber. Ja osobne používam mnoho druhov maskovaní, volím ich podľa toho, čo fotím. Pri fotografovaní na krmítku používam vždy fotostan. Pri fotografovaní dravcov si staviam pevný kryt ktorý je navonok zamaskovaný vždy prírodným materiálom. Pri fotení vysokej zvery si obliekam hejkal a sadnem si niekde na kraj lesa alebo lúky a čakám pokiaľ mi niečo nepríde pred objektív. Hejkal sa dá ale použiť na mnoho spôsobov, fotieval som s ním pri hnoji, kde som sa do neho obliekol a ľahol si na miesto kde som čakal pohyb vtáctva a bol som takto veľmi úspešný. Stačilo sa nehýbať a hlavu s fotoaparátom mať zamaskovanú nejakým porastom, ostatok tela maskoval hejkal. No v neposlednom rade používam aj maskovacie siete, ktoré sa dajú prehodiť cez seba alebo cez pár kôlov na zemi a urobiť si tak malý kryt pod ktorý sa dá ukryť. Je mnoho spôsobov ako byť nevidený, stačí byť kreatívny.

Pevný kryt

 Takýto kryt používam na fotografovanie dravcov, je jednoduché ho spraviť. Do zeme som po krajoch zabil 6 kôlov a cez ne prehodil olivovo zelenú plachtu. Tú som do zeme pevne pripevnil. Z vonkajšej strany som ešte raz dal pár kôlov, ktoré mali slúžiť na držanie vonkajšej vrstvy maskovania a tou boli rôzne konáre, tráva, seno, proste všetko to, čo sa nachádza v okolí, aby kryt vypadal prirodzene. Vo vnútri mám na zemi karimatku na ktorej buď sedím alebo ležím.

Pevný kryt

 Kryt na fotografovanie dravcov z pred pár rokov, vytvorený podobne, ako ten na fotografii hore.

fotografovaní vtáctva na hnoji

 Takto som sa maskoval pri fotografovaní vtáctva na hnoji, nič ťažké. Iba mini stavba na maskovanie hlavy, aby som s ňou mohol trochu hýbať a obzerať sa a telo maskované hejkalom. Tu sa ale nesmiete vôbec pohnúť aby ste nezradili dôveru vtáctva, ktoré Vás má za nejaký porast.

fotografovaní vtáctva na hnoji

 Ešte jeden záber z iného uhla.

Nie je to ťažké, len treba splinúť s prostredím kde fotografujete.

7. Vnadenie

Niektoré druhy zvierat je veľmi náročné dostať pred objektív. Dravce ako napr. myšiak je nesmierne plachý a ak by ste si vytvorili kryt a čakali, tak sa asi ťažko dočkáte úspechu. To by musela byť obrovská náhoda aby sadol pred objektív. Preto sa používa spôsob vnadenie, kde si pred kryt postupne dávate návnadu v podobe mäsa. Ak sa pýtate na otázku „nie je to zakázané?“. Áno je! Lenže asi málo ktorý fotograf to robí inak. Je zákon podľa ktorého by sa nemalo vnadiť mäsom, na základe nejakých hygienických zákonov, ale ak to budete robiť v minimálnom množstve a tým myslím také množstvo, aby ho dravce skonzumovali za deň, max dva, tak sa nemôže nič stať. Hlavne je vnadiť v zime aby sa mäso rýchlo neskazilo a bolo čerstvé. Takto aj trochu pomôžeme v ťažkých časoch naším dravcom, obzvlášť v dobe, keď majú problém si potravu zaobstarať. Tento spôsob sa využíva všade po svete, v Poľsku sa dá si zaplatiť fotografovanie orliaka morského. Zavrú vás do krytu a oni tam vnadia asi celý rok a ešte k tomu verejne. 

Ďalším spôsobom je krmítko v zime, kde na slnečnicu, loj, orechy a iné druhy semien budú pravidelne prilietať vtačí návštevníci, od sýkoriek po väčšie druhy ako ďateľ alebo sojka. Je to vynikajúci spôsob pre zhotovenie krásnych fotografií nášho lesného vtáctva.

krmítko v lese

 Na fotografii je jedno moje krmítko v lese, jednoduchý drevený válovček naplnený rôznym zrnom a nad ním odsadací konárik pre vtáctvo, na ktorom ho fotografujem.

8. Znalosti

Prebrali sme si niekoľko bodov ako sa zdokonaliť vo fotografovaní zvierat, ale mnoho bodov je závislých od naších znalostí o živote zvierat. Treba si pred tým ako chceme ísť fotografovať nejaký druh naštudovať o jeho spôsobe života, čím sa živý, kde sa nachádza. Nebudem hľadať rybárika na lúke alebo v lese, je jasné že je to vták ktorého prirodzeným biotopom je voda a živý sa rybami, tak je jasné, že jeho výskyt bude v okolí potokov, riek alebo vodných nádrží.

To by bolo asi všetko, čo by mal vedieť začínajúci fotograf prírody. Ak sú zvládnuté všetky tieto body, tak fotografovanie zvierat naberá úplne iný smer a výsledky sú omnoho lepšie. Snáď som nič nezabudol a dúfam, že to mnohým z Vás pomôže v svojích ťažkých začiatkoch. Prajem mnoho úspešných fotolovov a dobré svetlo.

Povodný blog na stránkach prispievateľa tohbl14.wixsite.com

Celkovo 4,405 zobrazení, z toho dnes 2 !

Zdieľať na

4 komentáre k “Tipy a triky – Ako fotiť wildlife?”

  1. to o tom pouzivani AF … no neviem neviem ;))

    a toto akoze NAOZAJ?? :
    “Pri fotografovaní platí, že fotografujeme objekt z úrovne očí. Nie vždy je nutné sa tohto pravidla striktne držať, ale pri wildlife fotografií je to dôležité. Fotografovaním z úrovne očí dosiahneme, že pozadie bude na fotografii krásne rozmazané a vynikne nám daný objekt, ktorý sme chceli zvečniť..”

    dufam ze sa kazdy zamysli nad tym co je tu napisane, snad aj Admin sa zamyslel 😉

    ale sak budme VOLNY a PRISPIEVAJME len nezabudnime MYSLIET a VNIMAT/VIDIET

    krasnu jar a nech sme zdravy

    • Matúš, bude rád ak budeš konkrétny, čo ti na tom fotografování z úrovne oči vadí. Podľa teba je lepšie sa posadiť na posed a fotiť raticovú zver z hora niekde do zeme? Veď je jasné že nie vzdy je toto pravidlo platné, takisto nebudem fotiť vtáctvo niekde dva metre nadomnou proti oblohe. Buď konkrétny čo ti na tom vadí, ale nezabúdaj pri tom na to, že článok je tu pre začínajúcich fotografov a nie ostrieľaných. System AF sa dá používať aj inak a účelnejšie, ale zasa pre amatéra je treba začať postupne. Skús sa zamyslieť ty, než začneš písať, dík.

Vložiť komentár