Fotoreport – Dravce okom fotografa

Tak ako každý wildlife fotograf, tak aj ja som túžil po fotografiách dravcov. Niečo takéto ale nie je úplne jednoduché a je potrebné tomu venovať veľa času a trpezlivosti. Sám som sa o tom presvedčil na vlastnej koži už po minulé roky, kedy som bol neúspešný. Február 2013, môj prvý pokus, bola tuhá zima a kopa snehu, vidina krásneho záberu v zasneženej krajine ma doviedla až k zrealizovaniu môjho plánu. Všetko začalo výberom miesta, ktoré som mal dlhšie vyhliadnuté, následovala stavba krytu. Šesť kôlov zapichutých do zeme po troch na oboch stranách, cez ne maskovacia sieť a tá domaskovaná okolitým porastom. Všetko to vyzeralo nádejne a ja s rýchlim tlkotom srdca som utekal hneď zavčas rána na miesto, hodil som kus mäsa na zem asi 10 metrov od krytu a čakal. Myslel som si, že budem musieť dlho čakať a plný odhodlania som to mal v pláne vydržať. No na moje prekvapenie už po 10 minútach mi ponad hlavu preletej myšiak a sadol si pár metrov pred návnadu, no čoby len ten najmenší pohyb ho rozhodil a hneď bol preč. V ten deň sa už neukázal, no ja som to nevzdával a na druhý deň všetko opakoval. Mrazivé rána boli na nevydržanie, ale moja túžba po zábere bola silnejšia a tak som tam deň po dni asi týždeň v kuse chodieval a čakal, no neúspešne. Myšiaky sadali na stromy po okolí a ani jeden nezletel dolu, až som to napokon vzdal, síla počasia bola mocnejšia ako ja a zdolala ma svojími tuhými mrazmi. Takže si to zrekapitulujme, prvá chyba bola nedostatočné maskovanie, dravce majú vynikajúci zrak a vidia vás aj cez tú najmenšie dierku v maskovaní a pohybmi tela im to ešte ulahčujeme. Druhá chyba bola, že som si nespravil nejakú výstelku a ležal som len na karimatke na snehu ciže strašná zima. No a tretia a posledná chyba bola tesný kryt, ktorý mal len pár desiatok centimetrov výšku a ja som sa v ňom nemohol ani len pohnúť a keď mi už po dlhšej dobe tŕpli ruky, šlo ma od nervov roztrhať. Toho roku som už dravce viac nefotografoval.

O ďalší pokus som sa pokúšal nasledujúcu zimu, v podstate až koncom zimy a začiatkom jari,  pretože som čakal na sneh, ktorý bohužiaľ neprišiel. Ako mesiace utekali a snehova nádielka naprichádzala, som sa rozhodol skúsiť to s dravcami znova. Začal apríl 2015 a ja som začal s výstavbou krytu, no tento krát už som si dal záležať. Mal som vytipované jedno miesto, všade okolo kopec rákosia, ktoré sa výborne hodilo ako vonkajšie maskovanie. Dokonca tam bol spadnutý strom ktorý som využil ako konštrukciu, vôkol neho pozapichoval kôli, na ne zhora som poupevňoval rôzne konáre, tým mi vznikla celkom pevná konštrukcia, ba dokonca aj dosť vysoká a priestranná. Celú konštrukciu som zvonka obalil papierovými vrecami, aby nebolo vidno dnu no a na to nakoniec rákosie z okolia, on bol ten kryt v podstate priamo v tom rákosí, takže to všetko pôsobilo veľmi prirodzene. Maskovanie bolo hotové a ja som sa pustil do prikrmovania a následného fotografovanie. Prvé dva dni som pred objektívon nemal nič, no na tretí už sadol prvý myšiak, pristál pár metrov od návnady a kačacou chôdzov pricupital až k dobrotke ktorú som mu nachystal. Bol vcelku kludný a po pár sekundách pozorného sledovania okolia sa pustil do hodovania.

Tu sa začala moja chvíľa a ja som začal robiť prvé zábery, no všetko len statické, k žiadnej akcii nedošlo. No doma sa mi moc fotografie nepozdávali, keď som po obrovskom nadšení vychladol a prezeral doma na pc fotky, tak som prišiel k záveru, že to vôbec nie je to pravé orechové, pozadie pôsobilo akoby to bolo fotené z nadhľadu, no to spôsobovalo to, že pole mierne stúpalo a to hneď od môjho krytu. A práve toto bol hlavný dôvod prečo som sa na to vykašľal, proste fotografie neboli podľa mojích predstáv. Ale inak kryt bol vážne parádny, škoda ho. 

Stavba krytu

Toho istého roku, ale tento krát na jeseň som už chcel všetko zosúladiť, vyhnúť sa všetkým chybám a tak som začal krok po kroku za cielom dotiahnúť fotografovanie dravcov do dokonalosti, alebo aspoň aby bolo všetko podľa mojích predstáv. Začal som výberom miesta, chcelo to pole ktoré je celkom rovné s príjemným pozadím, našiel som. Rovnako aby boli v okolí rôzne druhy a myslím, že tiež úspešne. Samotná stavba krytu prebiehala podobne ako pri druhom kryte, kôli vysoké asi niečo málo cez meter pozabíjané kladivom čo najhlbšie. Z každej strany štyri, to máme celkom osem kôlov, každý z nich v tvare Y, aby sa dal jednoduchšie zhotoviť strop. Ten pozostáva z mnoho pevných konárov krížených tak, aby pokrili celú hornú plochu, na ne sme natiahli opäť papierové verecia tak, aby prenikalo čo najmenej svetla, alebo takmer žiadne. To sme domaskovali okolitým porastom čo najhustejšie ako to šlo. Už to vyzeralo dokonale, no ešte niečo chýba a to ochrana pred dažďom, je predsa jeseň a tá je spojovaná z častými dážďami.

Kamarát Andrej, ktorého som mimochodom zabudol spomenúť a musím ho spomenúť pretože mi so všetkým pomáhal, zohnal gumennú plachtu, ktorá nám krásne zakryla celý strop a teraz už môže vkľude pršať a my sme pekne v suchu. Je to dôležité, lebo ak vám naprší do krytu a vy chcete fotografovať, tak s ústami v blate je to fakt dosť nepohodlné no ak ešte k tomu prší a vy moknete, tak je to pod psa. Problém s vodou je teda zažehnaný a nás čaká posledná časť stavby a to už len domaskovať tú plachtu a na to sme znova použili okolitý porast. Teraz sa náš kryt skladá zo štyroch maskovacích vrstiev, papierové vrecia, porast, gumová plachta a porast.

Tak, nič iné nám nezostáva ako začať prikrmovať a preto pomaličky nosíme menšie kúsky mäsa a rozmiestnujeme na potrebnú vzdialenosť od krytu. Možno sa pýtate prečo menšie kúsky a nie celé prasa, tak odpoveď znie, preto že platia určité hygienické zákony, ktoré toto zakazujú a ja myslím, že ak budete kŕmiť menším množstvom, ktoré dravce dokážu za deň zlikvidovať, tak to zasa až také porušovanie nie je, aj keď by sa nad tým dalo polemizovať. Hneď po prvom dni kedy sme zakrmili sme na druhý deň nenašli ani len malé zbytky, to znamená, že tam bola návšteva, no len škoda že to bola líška, našiel som stopy a po bližšom preskúmaní mi to bolo jasné.

Dokončený kryt

Hlavy sme neskláňali a pokračovali v zakrmovaní a pozorovaní. Na druhý deň nám zhruba po hodine ( tu by som chcel len dodať, že vždy im to trvá od nášho príchodu asi hodina než začnú znova prichádzať na návnadisko ) pristál krkavec a nie jeden, bolo ich hneď niekoľko a o chvíľu na to aj myšiak a straky. Takto to tam po celý čas mlelo, myšiaky sa striedali jeden po druhom a dokonca prebehlo aj niekoľko súbojov.

Statických fotografií som mal dosť ale akčných ani jednu a tak som sa začal sústrediť len na to, ale ako sa neskôr ukázalo návnada bola dosť blízko a ja som bojoval s tým, aby som zmestil myšiaka z roztiahnutými krídlami na celé políčko. 

Niečo sa aj podarilo, ale moc na tesno.

Na druhý deň sme sa už poučili a návnadu umiestnili ďalej a hneď to bolo o poznanie lepšie. Na moje obrovské šťastie a kamarátove nešťastie nám pristála kaňa močiarna a prebehol aj nejaký ten súboj s myšiakom, ktorý sa mi podaril zachytiť, z čoho mám nepopisatelnú radosť. Prečo ale na neštastie kamaráta? Preto že jemu sa v tej dobe vybila batéria vo fotoaparáte a nemal náhradnú a tak mohol tento krásny súbol len sledovať, ono to bol zážitok to len vidieť na to zachytiť.

Vo fotografovaní dravcov budem aj naďalej pokračovať a dúfať v nové druhy, ktoré sa nám ukážu a my sa budeme môcť pokochať krásou týchto naších pánov nebies. Ak niekomu moje písanie pomôže budem veľmi rád a rovnako rád si aj prezriem jeho fotografie, tak ak niekto aj pomocou môjho článku uspel, budem rád ak mi napíše hneď pod článkom a rád si fotografie prezriem. Všetkým Vám chcem poďakovať za čas strávený čítaním tohto článku, akékoľvek otázky smerované k fotografovaniu dravcov vkľude smerujte do komentárov pod článkom, rád odpoviem. Nakoniec Vám už len chcem popriať veľa úspechov pri čakaní na tieto krásne tvory a hlavne trpezlivosť, ktorá je potrebná. S pozdravom Michal.

Myšiak hôrny | (Buteo buteo)
Súboj – Myšiak hôrny | (Buteo buteo) vs Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
Straka obyčajná ( Pica pica )
Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
Myšiak hôrny | (Buteo buteo)
Súboj – Myšiak hôrny | (Buteo buteo)

Jedná sa o starší blog ktorý som napísal ešte v roku 2015 🙂

Povodný blog na stránkach prispievateľa tohbl14.wixsite.com

Celkovo 378 zobrazení, z toho dnes 2 !

Zdieľať na

3 komentáre k “Fotoreport – Dravce okom fotografa”

    • Cavees Viktor , tak ono WildLife je v preklade voľne-divo žijúce .. Takže aj keď prikrmíš alebo privabiš nejaké zviera stále to bude WildLife ..A proste keď tebe sa to nepáči tak je tvoj pohľad na vec ale nič sa na tom nezmení že je to WildLife Takýmto štýlom sa robia fotky na celom svete ..Co sa stalo stymi dravcami ? uz su v ludskej opatere? hehe NIE nie sú — > stale su Wild – divoké ktoré lovia a žijú svojim wildlife životom … Jedine čo sa dá tomu maximálne vyčítať – je etika, ale nie či je to WildLife alebo nieje

  1. Ahoj Michale, diky za rady a tipy. Vse se bude urcite hodit a clovek se vyvaruje chyb ktere by udelal kazdy , kdyz zacinas fotit neco noveho. Vse stoji moc usili a casu a to jsi nam ted urcite o moc hodin zkratil :).
    Fotky jsou spica :), fakt parada. Ja jsem zatim moc dravce nezkousel protoze mam strach z krmeni masem aby nebyl pruser.
    Diky a at se dale dari
    Cau Ben

Vložiť komentár