V mesiaci marec prebieha tok našej najmenšej sovičky – Kuvičok vrabčí / Kulíšek nejmenší (Glaucidium passerinum). Ale súčasne aj lockdown a zákaz vychádzania kvôli korone. Minulý rok som chodil počas toku do okresu Stará Ľubovňa a Gelnica, teraz to nebolo možné. V okolí môjho bydliska sa nachádza Planina Galmus a tam smerovali aj moje kroky v hľadaní kuvíčka.
Planina Galmus je severnou hranicou Volovských vrchov. Patrí do podcelku Hnilecké vrchy. Tak ako ďalšie územia tiahnúce sa severnou a východnou hranicou Volovských vrchov, je i Galmus vápencového pôvodu. Preto tu nájdeme i niekoľko krasových javov ako jaskyne či závrty. Planinu predeľuje Poráčská dolina na severnú časť a mohutnú Slovinskú skalu.
Galmus bol zaradený do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000 ako najkomplexnejšie územie vo Volovských vrchoch. V rámci neho nájdeme dve rezervácie, a to NPR Galmuská tisina a PR Červené skaly. Viac o biotopoch a rastlinných druhoch, ktoré sú predmetom ochrany nájdete na stránke Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Vytypoval som si vhodný biotop, kde by mohol hniezdiť – zmiešané lesy zo starými stromami. Po príchode som skúsil “zapískať” , v diaľke z protiľahlej strany doliny sa mi začal ozývať kuvíček. Paráda , rýchlo som si pobalil veci a vydal som sa smerom odkiaľ som ho počul. Prešiel som cez potok doliny a pomaly sa štveral do prudkého svahu až na hrebeň. Na hrebeni znova skúšam “zapískať”, za pár sekúnd priletel a sadol si odo mňa približne na dva metre, pozeral čo za votrelca mu tam prišlo do jeho teritória. Techniku som nemal ešte ani vybalenú z fotobatohu , tak pomaly skúšam rozzipsovať batoh, ale vtom odletel preč. Tak som si pripravil foto-techniku a skúšal ho dostať zasa dole. No už asi prekukol, že sa nejedná o pravého rivala, tak len z diaľky sledoval okolie. Spravil som pár dokumentačných fotiek, bolo už aj dosť hodín, tak balím veci a spokojný odchádzam domov.
O pár dni neskôr bolo priaznivé počasie. Poobede znova idem pozrieť kuvíčka, či to predtým nebola len náhoda. Už poučený z minula najprv vybaľujem foto-techniku a až potom skúšam “zapískať”. Do 5 sekúnd priletel a bez zaváhania sadá na pár metrov odo mňa. Na to, aký je maličký odvaha mu nechýba ,dávam mu meno Štefan. Nezdržal som sa tam v ten deň dlho, nechcel som ho veľmi rušiť a dráždiť, predsa len prebieha tok a musí byť pripravený brániť svoje teritórium a samičku pred votrelcami.
Pomaly moje turnusové voľno končilo, tak chcel som využiť pekné počasie a išiel ešte raz pozrieť Štefana 🙂 Situácia sa opakuje, reaguje bleskurýchle na zapískanie a sadá na koreň vyvrátenej borovice. Vôbec sa ma nebál, ani na mňa nereagoval aj keď som bol od neho na meter. Nafotil som zas pár fotiek a odišiel domov. Dúfam že sa mu tam podarí úspešne zahniezdiť a vyvedie mladé. Určite navštívim Štefana počas roku ale to už bude iný príbeh ….
Prvá časť:
Použitá technika:
- Nikon Z6
- Nikon AF-S 400mm F/2.8E FL
- Tamron SP 70-200mm F/2.8
Celkovo 3,610 zobrazení, z toho dnes 2 !
..Nádherné fotky a krásný příběh, Lubo. Těším se na jeho pokračování a další krásné fotky.
Díky moc Táňa 😉 Taky se teším na Štefana a čo si pre mňa príroda prípravy 🙂
Tož nádherně ti to vyšlo! A že sedal tak blízko ….hm hm hm … Krásné fotky máš.
Já ho fotil jen jen jednou, před pár ley, ale tak blízko jsem ho nedostal.
Blbé je, že v tuhle dobu nemám možnost se za ním zajet podívat.
Joo joo pekne sedal blizko , to bude zaviset od jedince. Taky jsem rad ze sem takeho nasel par kilometru za domem 😉 Diky Honzo;)
Já jenom tiše skučím…bo ne a ne na něj natrefit (tedy natrefil jsem na něj, ale ještě nikdy ne na spolupracujícího) :-))) opravdu super fotky
Díky moc Jiri. Ono to bola fakt nahoda jak prase 🙂 Ja taky dlouho nemel stesti na kulisky ale nejak se to prolomilo a ted to jde .. Tak treba chodit a skouset a treba taky skoro natrafis na nejakeho Stefana 🙂